BRATISLAVA 4. decembra (SITA) - V rámci legislatívneho procesu prišlo 835 zásadných pripomienok vrátane jednej hromadnej, pod ktorú sa podpísalo vyše 30-tisíc ľudí. Envirorezort bude o pripomienkach k návrhu novej legislatívy rokovať s partnermi na expertnej úrovni v nasledujúcich mesiacoch. „Ochrana slovenskej prírody si zaslúži jasné a dôsledné pravidlá. Dnes veľmi intenzívne vnímame v spoločnosti odhodlanie a chuť pohnúť veci dopredu,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos. Po vyhodnotí pripomienok bude úlohou envirorezortu presvedčiť partnerov o tom, aký význam má zaistiť účinnú ochranu najcennejších oblastí Slovenska.
Novela má podľa ministra vytvoriť také podmienky, aby sa slovenské národné parky mohli skutočne nazývať národnými parkami. Medzi jej hlavné prvky patrí posilnenie bezzásahovosti v NP. Dlhodobou víziou je dosiahnuť 50 percent bezzásahových území v NP do roku 2025 a 75 percent do roku 2030. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) totiž môže účinne brániť ťažbe dreva a chrániť prírodu iba v bezzásahových zónach, ktorými sú lokality v piatom stupni ochrany. Ďalším dôležitým prvkom je zabezpečenie jedného správcu NP. Správcom územia v 5. stupni ochrany by mala byť Štátna ochrana prírody SR (ŠOP), ktorej sa zároveň zvýšia právomoci. Okrem posilnenia bezzásahovosti v najviac chránených územiach NP hovorí novela aj o prírode blízkom hospodárení v lesoch mimo bezzásahových území. Zmeny majú nastať aj v ochrane prírody mimo národných parkov. Novela obmedzuje vykonávanie veľkoplošnej ťažby v chránených územiach a posilňuje právomoc štátnych orgánov ochrany prírody pri schvaľovaní programov starostlivosti o lesy.
Hromadnú pripomienku, pod ktorú sa podpísalo vyše 30-tisíc ľudí, vzniesli environmentálne organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatíva My sme les. Ide o najväčšiu hromadnú pripomienku zameranú na ochranu a tvorbu životného prostredia v histórii Slovenskej republiky. Novela napríklad presúva starostlivosť o národné parky pod Štátnu ochranu prírody až od januára 2022. Taký posun považujú ochranárske organizácie za nebezpečný pre prírodu a žiadajú obdobie skrátiť o dva roky, teda na rok 2020. „Máme obavu, že počas tohto obdobia budú vydrancované lesy na území národných parkov. Navrhujeme preto, aby sa táto lehota primerane skrátila,“ píšu v hromadnej pripomienke.